Canisterapia

Psy sú spoločenské zvieratá.

Partnerstvo medzi človekom a psom, ich predurčuje ako pracujúcich spoločníkov. Ich obrovská ochota k práci s ľuďmi je zvýšená ich zmyslovými a kondičnými možnosťami, ktoré značne prevyšujú človeka. Preto môžu byť ľahko trénované k práci s človekom, ktorý plní špeciálnu rehabilitačnú úlohu.
Určité plemená sú trénované, aby rozšírili zmyslové, kinetické alebo lokomočné schopnosti človeka(lezenie,behanie,skákanie) pomocou asistencie - napr. vodiace psy, signálne psy, asistenčné psy.

Výskumy ukazujú, že priaznivé účinky psov na ľudí sú nepopierateľné. Či už je to v oblasti zdravotnej, sociálnej, emocionálnej alebo psychickej. Pritom sa nemusí jednať práve o canisterapeutického psa. Aj obyčajný psík môže poskytnúť svojmu majiteľovi radosť, uspokojenie a oporu, a nepochybne prispieva aj k väčšej fyzickej a psychickej pohode. Nad týmito faktami by sa mali zamyslieť predovšetkým tí, ktorí odsudzujú chov psov v mestách ako aj všetci tí, ktorí si nevážia prirodzené a pradávne spolunažívanie človeka a psa.

Canisterapia (lat. canis = pes)

Canisterapia využíva pozitívne pôsobenie psa na fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu človeka. Uplatňuje sa hlavne ako pomocná psychoterapeutická metóda v situáciách, keď iné metódy nemožno použiť, alebo nie sú účinné. Kladie dôraz na riešenie psychologických, citových a sociálno - integračných problémov. Pôsobenie na fyzické zdravie človeka je u canisterapie druhotné, motivuje k rehabilitácii a povzbudzuje imunitu prostredníctvom psychiky.

Canisterapia sa delí na:

• živelnú - klasické držanie psa v domácnosti ako spoločníka a priateľa (osamelí ľudia, problémové deti,ľudia v strese,starí ľudia,osoby s chorobami obehového systému a srdca, s nadmernou hmotnosťou, diabetici...
• riadenú - pes patrí terapeutovi, ktorý so psom navštevuje pacientov

- odborník zaobstará pacientovi vhodného psa a do vzťahu medzi psom a pacientom istú dobu vstupuje

Tento spôsob ďalej možno rozdeliť na:

AAT (Animal-Assisted Therapy ): psovod aj so psom sú dlhodobo začlenení do liečenia osoby, sú neoddeliteľnou súčasťou terapeutického procesu. Je zameraná len na jednu osobu, alebo viac osôb s tým istým problémom. Vedie ju zdravotnícky profesionál so špeciálnymi odbornými vedomosťami. Používa sa k posilneniu žiadúceho, alebo utlmeniu nežiadúceho chovania (napr. liečenie fóbií, alebo nácvik chôdze). Výsledky sú objektívne pozorovateľné a merateľné.

AAA (Animal-Assisted Activity): prebieha v podobe návštev pacientov, pes sa venuje viacerým, rôznym osobám. Sú motivačným, výchovným, odpočinkovým a terapeutickým prostriedkom zameraným na zvýšenie kvality života pacienta. Výsledky sa dajú vyjadriť „len“ ako radosť, šťastie, spokojnosť

Používa sa napríklad pre pacientov s detskou mozgovou obrnou,pre starých ľudí, pre domovy dôchodcov, pre mentálne postihnuté osoby,deti a dospelých v nemocniciach a autistov.

 

Koncom 22. januára 2011 navštívila skupina dobrovoľníkov so svojími psíkmi pod vedením Juraja Ferka   autistické deti v Piešťanoch.

Kto sú autisti: do seba zahĺbeným autistickým deťom aj dospelým pomáha pes obracať ich pozornosť navonok. Vytrháva ich z ich vnútorného psychického sveta. Zmierňuje ich agresivitu voči okoliu. Zlepšuje sa spoločenské správanie autistickej osoby.

 

• musí vedieť plniť základné povely: sadni, zostaň, k nohe
• aportuje predmety
• pri dotykoch pacienta, často nie veľmi citlivých, ako aj pri jeho prudkých pohyboch a náhlych výkrikoch zostáva pokojný a neprejavuje agresivitu
• mal by byť pokojný a vyrovnaný, bez akýchkoľvek zlých skúseností s ľuďmi (deťmi) aj psami, s ktorými bude neskôr pracovať v skupine
• musí byt ovládateľný a trpezlivý

Terapeutický pes musí mať bezpodmienečné veterinárne potvrdenie o svojom zdraví , platné očkovanie a odčervenie. Mal by byť vždy umytý, s ostrihanými pazúrmi a bez parazitov.
Najdôležitejšie: Terapeutický pes musí mať rád ľudí, rád sa s nimi zoznamovať a byť k nim priateľský. Ide tu skôr o povahu a výchovu ako o výcvik psa. Už od šteňaťa musí žiť so svojim pánom v domácnosti, v žiadnom prípade v koterci mimo domu, pretože musí mať k majiteľovi vytvorený pevný vzťah.

Terapeutický pes môže chodiť na návštevy jedine so svojím majiteľom, nikdy s inou osobou, ktorá psa nepozná tak dôkladne a pes nereaguje adekvátne na jej povely. Súhra psa a človeka musí byť bezchybná.

Pre psa je terapeutické sedenie psychicky náročné, preto musí mať možnosť následného odreagovania sa (dostatok hier, odpočinku, prechádzok). Nemal by pracovať dlhšie ako dvakrát do týždňa po jednej hodine. Návštevy u pacienta by mali byť vždy v rovnakom čase a na rovnakom mieste. Pes musí mať zaručený pokoj pri spaní a kŕmení. Mal by žiť v priateľskom prostredí, v harmonickej rodine s jasnými vzťahmi a mať jedného stáleho, dobre známeho pána.

 

Z terapie odchádzali majitelia psov s dobrým pocitom a rodičia detí šťastní, vidiac skvelý pokrok u svojich detí. Psíkovia vedia neuveriteľne vycítiť stupeň postihnutia a podľa toho sa k nim chovajú.

Annie sa so svojou majiteľkou pravidelne zúčastňuje terapií pre postihnuté deti. Na tomto príklade možno vidieť, že Írsky seter je síce vedený ako poľovné plemeno, ale svojimi povahovými vlastnosťami a svojou oddanosťou  a veľmi kontaktnou povahou vie vycítiť stupeň postihnutia dieťaťa a podľa toho sa k nim správa.

 

Za fotografie a informácie z tejto skvelej akcie ďakujem majiteľke Írskeho setra Annie,p. Jarke Gürtlerovej.